Toto zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán je spôsobené vírusom patriacim do čeľade Flaviviridae. Týmto vírusom sa kliešťa infikuje pri saní krvi živočíchov a k nákaze človeka dochádza napadnutím infikovaným kliešťom. Sú známe aj prípady nákazy požitím tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov.
Zamorenosť kliešťov v SR sa pohybuje okolo 4 %, ale v závislosti na lokalite sa tento údaj môže výrazne líšiť. Boli popísané lokality - tzv. prírodné ohniská nákazy, kde môže zamorenosť kliešťov až niekoľkonásobne stúpnuť. Medzi tieto lokality patria často vlhké a teplé povodia riek s bujnou vegetáciou. Toto ochorenie je rozšírené aj mimo strednú Európu a zasahuje aj do severských štátov. Ázijský subtyp vírusu je rozšírený od Uralu po celom strednom pásme Ázie až do Japonska. Tento subtyp vírusu je oveľa viac infekčný a aj priebeh ochorenia je závažnejší.
Okamihom vstupu vírusu do ľudského organizmu začína inkubačná doba, ktorá trvá približne 7 - 14 dní. Ochorenie začína netypickými chrípkovými príznakmi, časté prejavy sú malátnosť, bolesť svalov a kĺbov, pobolievanie hlavy, zvýšená teplota. Tieto ťažkosti trvajú niekoľko dní, neskôr ustúpia a človek sa cíti zdravý. Veľmi často sa u zdravých jedincov ďalšie príznaky už neobjavujú a vytvorí sa imunita rovnako ako po prekonanej chorobe. Dochádza tiež k skrytej forme ochorenia, kedy po nákaze nedôjde ani k chrípkovým prejavom. V ostatných prípadoch sa však po niekoľkých dňoch zdanlivého kľudu objavia ďalšie klinické príznaky, ktoré sú už oveľa závzážnejšie. Ochorenie sa môže prejaviť v niekoľkých formách.
Najčastejšie napáda vírus vyššie centrá mozgu a mozgové obaly. Typické sú značné bolesti hlavy, zvracanie, svetloplachosť, tras, ospanlivosť, závrate a vysoká horúčka. Vážnejší stav však môže nastať pri napadnutí spodných centier mozgu (tzv. bulbocervikální forma). Táto forma ochorenia je život ohrozujúca, pretože pri nej môže dôjsť i k zástave životne dôležitých funkcií, ako je dýchanie alebo srdcové sťahy. U ďalšej formy choroby (tzv. encefalomyelitickej) dochádza k postihnutiu ramenného pletenca, ktoré je väčšinou spojené s asymetrickou obrnou hornej končatiny. Obrny vznikajú na začiatku rekonvalescentnej fázy, t.j. do týždňa po ústupe horúčok.
Ochorenie môže byť sprevádzané komplikáciami, ako sú obrny hlavových nervov, porucha sluchu a objavuje sa aj postencefalitický syndróm, ktorý limituje chorého niekoľko týždňov až mesiacov v období rekonvalescencie. Vyskytuje sa asi u 10 % chorých a prejavuje sa poruchami koncentrácie, pamäti, nespavosťou, znížením pracovného výkonu a úzkosťou. Úmrtnosť na kliešťový zápal mozgu je nízka. Na túto diagnózu dochádza k úmrtiu 1-3 osôb, väčšinou vysokého veku, ročne na území celej SR.
Ochorenie teda prebieha v dvoch fázach:
Je potrebné zdôrazniť, že pre liečbu tohto vírusového ochorenia doposiaľ neexistujú účinné lieky (virostatiká). Najúčinnejší spôsob ochrany pred rozvojom tohto ochorenia je vakcinácia, čiže očkovanie. V prípade pozitívneho nálezu infekcie v kliešťovi odporúčame obmedziť stres a fyzickú námahu a podporiť obranyschopnosť organizmu dostatočným príjmom vitamínov a ďalšími podpornými prostriedkami.