Pôvodca ochorenia

Neoehrlichióza je spôsobená patogénnym mikroorganizmom  Candidatus Neoehrlichia mikurensis, ktorý bol identifikovaný v roku 2004 v myšiach na japonskom ostrove Mikura. Ide o gram-negatívnu intracelulárnu baktériu, patriacu do čeľade Anaplasmataceae, podobne ako Anaplasma (Ehrlichia) phagocytophilum, spôsobujúcu ľudskú ehrlichiózu. Vyskytuje sa u hlodavcov, z ktorých je kliešťami prenášaná na väčšie cicavce vrátane človeka. Zamorenosť infikovaných kliešťov sa v Európe pohybuje medzi 0,1-24,3 %, pričom najvyšší výskyt je v strednej Európe.

Výskyt v Čechách

Zo vzoriek analyzovaných v roku 2018 v laboratóriu Protean bolo takmer 6% kliešťov prenášačmi neoehrlichie. V odbornej literatúre je uvádzaný výskyt medzi 0,8-11,6 %. 

Neoehrlichióza

Ochorenie bolo objavené až v roku 2010 a je nebezpečné najmä pre osoby so zníženou obranyschopnosťou, teda pre pacientov s autoimunitnými chorobami, poruchami krvotvorby, onkologických pacientov, pacientov bez sleziny alebo po transplantácii. Neoehrlichióza bola ale popísaná aj u úplne zdravých osôb. Jeden takýto prípad skončil dokonca úmrtím pacienta. Hlavné nebezpečie tejto choroby spočíva v tom, že pokiaľ nie je správne diagnostikovaná, môže byť považovaná za hematologické či autoimunitné ochorenie alebo nesúvisiacu cievnu príhodu, čo môže viesť k nesprávnej liečbe (napr. nasadenie kortikosteroidov či dokonca chemoterapie).

Príznaky

Pôvodným príznakom je zimnica s vysokou a opakujúcou sa horúčkou. Ďalšími príznakmi potom môže byť sťahovavá bolesť svalov, bolesti kĺbov, bolesť hlavy, nevoľnosť, stuhnutosť krku. Pacienti majú silno zvýšené CRP. 

Najzávažnejším príznakom sú však cievne a tromboembolické príhody, ktoré nie sú bežne spájané s bakteriálnou infekciou, pre neoehrlichiózu sú ale charakteristické. C. Neoehrlichia mikurensis totiž napadá endoteliálne bunky a spôsobuje zápaly cievnej výstelky spojené s embóliami.

Diagnóza

Jediným spoľahlivým diagnostickým prostriedkom pre detekciu tohoto patogénu je preukázanie pomocou PCR. C. Neoehrlichia mikurensis byla detegovaná v krvi alebo kostnej dreni, ale nie v mozgomiešnom moku. Doposiaľ bohužiaľ neexistujú spoľahlivé sérologické testy.

Komplikácie súvisiace s neoehrlichiózou môžu nastať u hospitalizovaných pacientov so závažným ochorením, ako je napr. lymfatická leukémia či rôzne autoimunitné ochorenia, kedy bežné testy nepreukážu skutočnú bakteriálnu infekciu. Títo pacienti potom môžu byť neadekvátne liečení imunosupresívami či chemoterapeutikami, čo nevedie k uzdraveniu, ale naopak k zhoršeniu zdravotného stavu.

Liečba

Doporučenou liečbou je doxycyklin (100mg 2x denne), pri intolerancii k doxycyklinu potom rifampicin (300mg 2x denne). K vymiznutiu príznakov dochádza behom 5-tich dní. Optimálna dĺžka liečby však nie je doposiaľ známa, odporúča sa  3-6 týždňová liečba.

Odkazy:

 Neoehrlichiosis: an emerging tick-borne zoonosis caused by Candidatus Neoehrlichia mikurensis

 Candidatus Neoehrlichia mikurensis’ in Europe

 Infections With the Tick-Borne Bacterium “Candidatus Neoehrlichia mikurensis” Mimic Noninfectious Conditions in Patients With B Cell Malignancies or Autoimmune Diseases